Bahenné sopky, Azerbajdžan
Z vyše sedemsto bahenných sopiek, ktoré si našli miesto na našom zemskom povrchu, sa až tristo nachádza v Azerbajdžane – hlavne v Gobustane. Bahenné sopky sa podobajú vulkanickým, ale väčšinou dosahujú omnoho menšie rozmery. To neplatí o Taragaj Dagh, ktorá s výškou 410 metrov patrí k najväčším bahenným sopkám sveta. Erupcie vznikajú z hlbokých zásobární bahna, ktoré príležitostne vyvrhujú sopečné plyny, oheň a blato s teplotou len o 2-3 stupne vyššou ako okolité prostredie. Známe sú však aj nedávne prípady, kedy plamene šľahali až do výšky 15 metrov.
Kilimandžáro, Tanzánia
Ľadom pokrytý horský masív sa nachádza na území Národného parku Kilimandžáro v Tanzánii a čiastočne i v Keni. Hora je tvorená tromi stratovulkánmi a prechádza až piatimi rôznymi vegetačnými pásmami. V jazyku Masajov ju poznajú aj ako Bielu horu, vo svahilčine je zasa „svietiaca“. Dôvodom sú sopečné plyny, ktoré unikajú z krátera Kibo aj napriek tomu, že sopka je považovaná za neaktívnu.
Ha Long, Vietnam
Rozprávková zátoka Ha Long je domovom vyše dvoch tisícok ostrovov, ktoré sa často tiahnu skôr do výšky ako do šírky. Nádherné pláže, jaskyne a malé jazierka poskytujú útočisko pre rybárov a ich rodiny. Tí na tomto mieste od hladu určite neumrú – v zátoke pláva vyše 200 druhov rýb a 450 druhov mäkkýšov. Zátoka je často vyhľadávanou destináciou najmä kvôli plávajúcim rybárskym dedinkám a vápencovým skalám vystupujúcim z mora vo formeosamotených monumentov.
Čierny les, Nemecko
O svoje miesto medzi prírodnými divmi sveta bojuje aj legendami opradený Čierny les. Jeho územie pripomína takmer pravidelný obdĺžnik s najvyšším vrchom Feldberg (1493 metrov). Pramení tu aj naša najväčšia rieka Dunaj, ktorú pod latinským názvom Danubius poznali už starí Rimania. Podľa legendy vyslal rímsky vojvodca svojich vojakov hľadať prameň rieky. Tí na úpätí Čierneho lesa, v miestach, kde dnes leží mesto Donaueschingen, narazili na silný minerálny prameň, ktorý tu síce do rieky vyviera, ale nie je jej počiatkom. Vojakom sa podľa povesti nechcelo predierať čiernymi lesmi ku skutočnému prameňu a označili toto miesto za prameň Dunaja. Toto pojatie sa vžilo a i dnes nesie rieka svoje meno od mesta Donaueschingen, kde je dokonca žriedlo obstavané ako jej symbolický prameň. V skutočnosti vzniká Dunaj sútokom potokov Breg a Brigach, ktoré sa tiež stretávajú na území mesta.